Первая страница
Наша команда
Контакты
О нас

    Головна сторінка



Sekcia: predškolská a elementárna pedagogika 11 організація ігрової діяльності дошкільників 12 як соціально-педагогічна проблема 12 Лариса Азарова, Наталія Франчук 12

Sekcia: predškolská a elementárna pedagogika 11 організація ігрової діяльності дошкільників 12 як соціально-педагогічна проблема 12 Лариса Азарова, Наталія Франчук 12




Сторінка21/68
Дата конвертації10.03.2017
Розмір8.55 Mb.
1   ...   17   18   19   20   21   22   23   24   ...   68

NÁZORY ŠTUDENTOV NA REALIZÁCIU PEDAGOGICKEJ PRAXE NA PEDAGOGICKEJ FAKULTE PU V PREŠOVE V ŠTUDIJNOM PROGRAME UČITEĽSTVO PRE PRIMÁRNE VZDELÁVANIE



Hedviga Kochová, Štefánia Jusková
Abstrakt

Praktická príprava študentov je neoddeliteľnou súčasťou prípravy pre budúce povolanie. Teoretický základ je reflektovaný pedagogickou realitou. V príspevku prezentujeme výsledky prieskumu medzi študentmi na Pedagogickej fakulte Prešovskej univerzity v Prešove, realizovaného v roku 2016 prostredníctvom interview. Cieľom bolo zistiť názory študentov – budúcich učiteľov primárneho stupňa vzdelávania na pedagogickú prax.


Abstract

Practical preparation of students is an important part of study. Theory is a reflection of pedagogical reality. This paper presents results of a survey among students on Faculty of Education in University of Prešov realized in 2016 through interview. The aim of the survey was to find out student’s opinions – future teachers on primary school on the practice.


Kľúčové slová: pregraduálna príprava, pedagogická prax, študent, primárne vzdelávanie

Key words: undergradual study, practice, student, primary education

Úvod

Príprava na povolanie učiteľa prináša so sebou mnohé výzvy, ktorým musia budúci učitelia čeliť. Jednou z takýchto výziev je aj pedagogická prax ako priestor pre kontakt  pedagogickou realitou. V rámci praxe sa študenti stretávajú so školskou realitou z úplne inej pozície - z pozície učiteľa. Prudká zmena zo študentskej pozície na učiteľskú ponúka nielen cenné skúsenosti, ale aj priestor na uvedomenie si zodpovednosti a náročnosti vyplývajúcej z učiteľského povolania. Úlohou vysokej školy je nielen zaradiť pedagogickú prax do štúdijného programu, ale zároveň zabezpečiť jej kvalitnú realizáciu.



Pedagogická prax na Pedagogickej fakulte Prešovskej univerzity v Prešove (ďalej PF PU) – učiteľstvo pre primárne vzdelávanie

Pedagogická prax na Pedagogickej fakulte PU v Prešove je organizačne zabezpečená Referátom pedagogickej praxe. Garanciu nad obsahovou stránkou zabezpečujú metodičky pedagogickej praxe podľa jednotlivých odborov a programov. Pedagogická prax je vykonávaná kombináciou priebežnej a súvislej pedagogickej praxe, kombináciou pozorovaní (náčuvom) a samostatných výstupov. Využívame možnosti nielen povinného realizovania praxe, ale aj prostredníctvom dobrovoľníckych aktivít (vo vzťahu k študijnému programu učiteľstvo pre primárne vzdelávanie ide napr. o Deň ZŠ a ŠKD – Učíme sa a hráme s budúcimi učiteľmi).

Aj keď pravidelne sa po pedagogickej praxi realizuje kolokvium so študentmi, ktoré reflextuje priebeh a obsah praxe, prieskumom medzi študentmi končiacich ročníkov sme chceli poznať komplexnejší pohľaď na prax počas štúdia. Cieľom nášho prieskumu bolo zistiť názory študentov primárneho stupňa vzdelávania na PF PU v Prešove na realizáciu pedagogickej praxe počas ich štúdia. Výskumnú vzorku tvorili študenti učiteľstva primárneho stupňa vzdelávania na PF PU. Do prieskumu sa zapojilo 30 študentov 2. ročníka magisterského stupňa vzdelávania, z toho 10 denných a 20 externých študentov, z celkového počtu 98 študentov.

Študenti Mgr. štúdia primárneho stupňa vzdelávania PF PU sa pri vykonávaní pedagogickej praxe 2013-2016 riadili postupom, ktorý je zobrazený v nasledujúcej tabuľke 1.

Tabuľka 1 Organizácia pedagogickej praxe na PF PU 2013-2016

Ročník

Semester

Názov praxe

Realizácia

Rozsah

Priradenie študentov

1.

Zimný

Prax I

Prax sa realizuje na cvičných ZŠ v druhom až štvrtom ročníku podľa určenia fakulty

2 týždne (5 dní priebežne, 5 dní súvisle)

1 trieda v ZŠ – 1 cvičný učiteľ – min. 3 študenti

1.

Letný

Prax II

Prax sa realizuje na cvičných ZŠ v druhom až štvrtom ročníku podľa určenia fakulty

2 týždne (10 dní súvisle)

1 trieda v ZŠ – 1 cvičný učiteľ – min. 3 študenti

2.

Zimný

Pedagogická prax v 1. ročníku základnej školy

Prax sa realizuje na cvičných ZŠ podľa určenia fakulty

2 týždne (5 dní súvisle na začiatku školského roka, 5 dní priebežne)

1 trieda v ZŠ – 1 cvičný učiteľ – min. 6 študentov

2.

Letný

Prax III

Prax sa realizuje na ZŠ podľa výberu študenta

5 týždňov súvisle

1 trieda v ZŠ = 1 študent

(Zdroj: Kochová, H. Manuál k pedagogickej praxi. 2013.)

Pre vzorku vysokoškolských študentov sme použili metódu interview. Naše interview prebiehalo vo februári 2016 a obsahovalo 9 otázok rozdelených do 3 oblastí – komplexný pohľad, zamerané na fakultu, problémy z pohľadu študentov. Získané odpovede sme zosumarizovali a spracovali podľa ich obsahu, ktorý sme použili v interpretácii dát.



Analýza a intepretácia zistení

Otázka č.1: Chcete po úspešnom absolvovaní štúdia učiteľstva pre primárne vzdelávanie vykonávať profesiu učiteľa/učiteľky?

Z 30 opýtaných študentov sa 6 študentov (20%) nechce v budúcnosti venovať profesii učiteľa/učiteľky. Z toho dvaja sa takto rozhodli počas štúdia daného odboru, hlavne z dôvodu seba nedôvery a strachu z predmetu Matematika. Z ostatných 24 študentov traja študenti (12,54%) začali študovať daný odbor len kvôli dosiahnutiu titulu 2. vysokoškolského stupňa a práve počas štúdia sa rozhodli vykonávať profesiu učiteľa/učiteľky. Štyria študenti z 30 (13,33%), ktorí nechcú vykonávať profesiu učiteľa uviedli tieto dôvody, prečo začali tento odbor študovať: nezáujem o študenta na inej VŠ, nátlak z rodiny alebo okolia, získanie titulu.

Z uvedených výsledkov môžeme usúdiť jeden negatívny a jeden pozitívny jav. Negatívny v tom zmysle, že všetka snaha a námaha tých zainteresovaných, ktorí sa snažia skvalitniť a posilniť prípravu budúcich učiteľov sa delí aj medzi študentov, ktorí o to nemajú naozajstný záujem. Naopak za pozitívum považujeme skutočnosť, že všetka snaha a záujem sú na tak vysokej úrovni, že dokážu prilákať aj spočiatku neplánovaných budúcich učiteľov.

Otázka č. 2: Vnímate pedagogickú prax ako prínos pre budúce zamestnanie? Ak áno, v čom konkrétne? Ak nie, prečo?

Každý opýtaný študent (100%) odpovedal jednoznačne áno. Na podotázku v čom konkrétne zazneli odpovede, ktoré sme spracovali do nasledovného grafu 1:



Graf 1 Prínos pedagogickej praxe z pohľadu študentov



(Zdroj: vlastné spracovanie)

Otázka č. 3: Ako hodnotíte pomer teórie a praxe vo vašom štúdiu ? Odpovede na túto otázku sme zahrnuli do grafu 2.



Graf 2 Obsah štúdia na PF PF



(Zdroj: vlastné spracovanie)

Až 16 opýtaných študentov (53,33%) je toho názoru, že by malo štúdium prikloniť viac dôležitosti praxi. V zopár odpovediach sa nájdu názory typu, že aj napriek tomu, aký je momentálny pomer teórie a praxe, sa praxi aj tak nevenujú dostatočne kvôli iným vysokoškolským povinnostiam.

Spolupráca medzi učiteľom a študentom je veľmi dôležitá. Preto sme do interview zaradili aj otázku č. 4. Ako vnímate spoluprácu s Vašou metodičkou praxe?

Na túto otázku odpovedali všetci študenti pozitívne, kde v kladnom zmysle vyzdvihovali aj osobnostné aj profesionálne črty metodičky praxe, ale pri dlhších odpovediach sme zistili aj zopár menších nedostatkov, ako napríklad: ťažko dosiahnuteľný kontakt mimo konzultačných hodín, slabá komunikácia cez emaily.

Pedagogická prax má na fakulte priebeh v troch fázach – úvodná inštruktáž, samotná prax, záverečné kolokvium. Zaujímal nás názor študentov aj na tú úvodnú a záverečnú časť.

Otázka č.5: Ako vnímate inštruktáž a kolokvium s metodičkou praxe? (obsah, opodstatnenie...)

V odpovediach na túto otázku sme sa dozvedeli nasledovné: celkové hodnotenie je veľmi pozitívne. Nakoľko pred uskutočnením kolokvia nemali študenti veľký záujem a chuť zúčastniť sa ho - brali to len ako povinnosť, po jeho uskutočnení sa mnohé názory zmenili a vôbec by im nevadilo, keby trvalo dlhšie. Študenti považujú inštruktáž s metodičkou za jasnú a zrozumiteľnú. Radi si vypočujú jej skúsenosti a názory na vyučovanie počas kolokvia, a nielen jej, ale aj názory ostatných študentov. Až 27 opýtaných študentov (90%) považuje kolokvium za opodstatnené. 13 študentov (43,33%), z toho všetci externisti, uviedli za jediné negatívum nevyhovujúci termín realizácie kolokvia.

Na základe výskumu Kochová (2016) len dve fakulty na Slovensku vykonávajú kolokvium po realizácii pedagogickej praxe – PF PU v Prešove a PF UMB v Banskej Bystrici.

Otázka č.6: Ako vnímate dokumentáciu potrebnú na odovzdanie pre úspešné absolvovanie pedagogickej praxe? Čo by ste na nej vy ako študent/ka zmenili?

Odpovede na danú otázku boli rôzne,ale čo sa týka dokumentácie pedagogickej praxe v 1. ročníku Mgr.stupňa v zimnom semsetri, odpovede boli veľmi negatívne. Až 26 opýtaných (86,67%) sa nevenovali praxi ako takej, ale väčšinu času venovali vypisovaniu portfólia potrebného na odovzdanie. Títo študenti vnímali portfólio ako strašiak, a niektorí dokonca uviedli, že s nimi nechceli cviční učitelia spolupracovať pri vyplnení a častokrát nemali ani záujem o jeho záverečnú kontrolu a vôbec o jeho obsah.

Čo sa týka praxe v 1. ročníku v letnom semestri nereagovali na pedagogickú dokumentáciu potrebnú na odovzdanie, negatívne, týka sa to aj praxi v 2. ročníku Mgr. stupňa pri prvákoch na ZŠ a takisto aj pri súvislej praxi v letnom semtri. Hoci uviedli zopár príkladov, ktoré považujú za nepotrebné – viď v nasledujúcej tabuľke 1:

Tabuľka 1 Nepotrebná dokumentácia na praxi podľa študentov



charakteristika interiéru a exteriéru školy

30 študentov

100%

charakteristika vybraného žiaka

28 študentov

93,33%

charakteristika školského vzdelávacieho programu

18 študentov

60%

charakteristika atmosféry/klímy v triede

26 študentov

86,67%

Otázka č.7: Ako vnímate spoluprácu cvičných učiteľov na pedagogickej praxi v rámci svojej budúcej učiteľskej profesie?

Pri analýze odpovedí na danú otázku sa môžeme opierať aj o výskumy Černotovej (2010), z ktorých sa možno dozvedieť nasledovné: „výskumy a rozhovory so študentmi PU potvrdzujú, že mnohí prichádzajú z pedagogickej praxe (pozorovacej i súvislej) demotivovaní a znechutení pokračovať v učiteľských šľapajach.“ Náš okruh skúmaných respondentov nie je veľký, no na rozdiel od spomínanej citácie prekvapivo pozitívny. Až 27 študentov (90%) boli so spoluprácou cvičných učiteľov veľmi spokojní. Ostatných 10%, z toho všetci externí študenti uviedli zopár nedostatkov ako: neochota konzultácií a pomoci, nezáujem o povinnosti, nezáujem o pozíciu cvičného učiteľa, vysoké finančné nároky.

Dovolíme si skonštatovať, že 90 percentná pozitívna skúsenosť s cvičnými učiteľmi je možno akýmsi dobrým znakom toho, že pedagogická prax sa uberá dobrým smerom a že všetka námaha o skvalitnenie prípravy učiteľov je opodstatnená.

Otázka č.8: Venujete sa dostatočne prípravám na výstupy v pedagogickej praxi?

Táto otázka veľmi úzko súvisí s otázkou č. 3 ohľadom pomeru teórie a praxi v štúdiu, pretože sa v mnohých odpovediach objavil názor, že sa nedalo dostatočne pripravovať na výstupy kvôli množstvu iných študentských povinností. Nasledujúci graf zobrazuje túto skutočnosť takto:

Graf 3 Príprava študentov na samostatné vystupy



(zdroj: vlastné spracovanie)

Otázka č.9: Čo by ste navrhli pre zlepšenie a zvyšovanie celkovej úrovne pedagogickej praxe?

Pri tejto otázke sme sa z pohľadu študentov nedozvedeli veľa námetov, niektorí z nich (20%) nevedelo odpovedať, 30% študentov navrhuje vhodnejšie časovo usporiadať prax v rámci štúdia, ostatných 50% študentov navrhuje viac realizovanej praxe a menej teoretických poznatkov.

Z týchto poznatkov môžeme usúdiť, že sa podobajú odpovede z otázky č. 3, kde 53,33% z celkového počtu opýtaných usúdilo, že je viac teórie ako praxe a považujú to za problém. Študenti sami uvádzajú, že aj keď sa cítia byť pripravení teoreticky, výstup pred žiakmi je omnoho zložitejší, ako sa zdá a neraz sa pri realizácii praxe cítia neistí.



Záver a odporúčania do praxe

Prieskumom, ktorý ste realizovali medzi študentmi končiaceho ročníka magisterského štúdia, ktorí sa pripravujú na profesiu učiteľa na 1. Stupni základnej školy sme chceli zistiť aktuálny pohľad študentov na pedagogickú prax, ktorá je veľmi dôležitou súčasťou pregraduálnej prípravy. Potvrdili sa dlhoročné výsledky prieskumov, že študenti vnímajú málo praxe počas štúdia. Za problémové považujú umiestnenie záverečnej súvislej praxe do končiaceho semestra, možno hlavne preto, že sa finalizuje diplomová práca a zároveň ešte prebieha aj výučba.

Na záver môžeme konštatovať, že príspevok predkladá štruktúru pedagogickej praxe, ktorá bola zmenená kompexnou akreditáciou v roku 2015 (žiaľ k zníženiu jej rozsahu zo štyroch na tri semestre) a zároveň došlo aj k úprave obsahu správy z pedagogickej praxe.

Zoznam bibliografických údajov


  1. ČERNOTOVÁ, a kol. 2010. Cviční učitelia. Prešov. ISBN 978-80-555-0154-3.

  2. JUSKOVÁ, Š. 2016. Pedagogická prax ako súčasť pregraduálnej prípravy na pedagogickej fakulte pu v prešove v študijnom programe učiteľstvo pre primárne vzdelávanie. Diplomová práca. Školiteľka: Mgr. Hedviga Kochová, PhD. Prešov: PF PU v Prešove.

  3. KOCHOVÁ, H. 2016. The Practical Preparation of Student Teachers of the First Grade at Primary Schools. In An Anthology of Selected Papers from the Conference Teaching Practice – Current Knowledge and Perspectives. Brno: MU, s. 34 – 43. ISBN 978-80-210-8134-5.

  4. KOCHOVÁ, H. 2013: Manuál k pedagogickej praxi v študijnom programe učiteľstvo pre primárne vzdelávanie. Prešov: Prešovská univerzita v Prešove. ISBN 978-80-555-0826-9

Informácie o autoroch:

Mgr. Hedviga Kochová, PhD., Prešovská univerzita v Prešove, Pedagogická fakulta, Ul. 17. novembra č. 15, 080 01 Prešov, Slovenská republika. E-mail: hedviga.kochova@unipo.sk


1   ...   17   18   19   20   21   22   23   24   ...   68



  • Kľúčové slová
  • Pedagogická prax na Pedagogickej fakulte Prešovskej univerzity v Prešove (ďalej PF PU) – učiteľstvo pre primárne vzdelávanie
  • Analýza a intepretácia zistení
  • Záver a odporúčania do praxe
  • Zoznam bibliografických údajov
  • Informácie o autoroch