Первая страница
Наша команда
Контакты
О нас

    Головна сторінка



Sekcia: predškolská a elementárna pedagogika 11 організація ігрової діяльності дошкільників 12 як соціально-педагогічна проблема 12 Лариса Азарова, Наталія Франчук 12

Sekcia: predškolská a elementárna pedagogika 11 організація ігрової діяльності дошкільників 12 як соціально-педагогічна проблема 12 Лариса Азарова, Наталія Франчук 12




Сторінка27/68
Дата конвертації10.03.2017
Розмір8.55 Mb.
1   ...   23   24   25   26   27   28   29   30   ...   68

ZDRAVOTNO-PREVENTÍVNA KOMPETENCIA V ŠTRUKTÚRE UČITEĽSKEJ PRÍPRAVY


HEALTH-PREVENTIVE COMPETENCE IN THE STRUCTURE OF TEACHER TRAINING
Jozef Liba

Abstrakt

Štúdia prezentuje učiteľskú profesiu ako kontaktnú, sociointerakčnú a kompetenčne náročnú. Charakterizuje kompetenčný profil učiteľa ako otvorený systém reflektujúci transformačné a rozvojové trendy a konkretizuje aktuálne charakteristiky a  očakávané kompetencie efektívneho učiteľa. Formuluje nezastupiteľnosť výchovy k  zdraviu ako prozdravotnej výchovnej intervencie reflektujúcej viaceré nepriaznivé zdravotné a sociálno-patologické ukazovatele. Uvádza charakteristiky a  kompetencie s  dôrazom na potrebu intencionálneho generovania zdravotno-preventívnej kompetencie ako súčasti profesiogramu učiteľa.



Abstract

The paper presents the teacher‘s profession as a contact-based, socio-interactive and demanding job. It characterizes the teacher’s competence as an open system reflecting the transformation and development trends and specifying present qualities and a desired competence of an effective teacher. Education to health is approached as an indispensible aspect of educational pro-health intervention. Finally, characteristics and desired competences of an effective teacher are specified, with the emphasis on intentional generation of health-preventive competence as an inherent part of a teacher’s professiogram.



Kľúčové slová: Učiteľ. Kompetencie učiteľa. Príprava učiteľa. Prevencia.

Key-words: Teacher. Teacher’s competence. Teacher training. Prevention.
Výchova predstavuje permanentný proces stimulovania predpokladov potrebných vo všetkých oblastiach ľudskej činnosti. Ide v nej o profesionálny, odborný a cieľavedomý proces udržiavania, zdokonaľovania a rozvíjania pozitívnych a funkčných možností človeka, jeho psychických funkcií, procesov a vlastností. Výchova predstavuje úsilie o pozitívne a zámerné usporiadanie vonkajších činiteľov (prostredie, podmienky, vzdelávací a výchovný obsah) a vnútorného vývinu v smere komplexného a harmonického rozvoja autentickej a integrovanej osobnosti.

Výchova k zdraviu realizovaná v školskej edukácii predpokladá osvojenie zodpovedajúceho penza informácií, poznatkov, zručností a kreovanie postojov, záujmov a hodnotových orientácií zameraných na interiorizáciu zásad zdravého životného štýlu. Výsledkom má byť aktívna starostlivosť o vlastné zdravie reflektujúca biopsychickú a sociokultúrnu determinovanosť osobnosti a konkretizovaná vo vyváženom a zmysluplnom životnom štýle, ktorý je predpokladom životnej pohody, osobnej a spoločenskej úspešnosti (Liba, 2016). Výchovu k zdraviu je možné považovať za jednu z dominujúcich cieľových kategórií výchovného pôsobenia, keďže koreluje s holistickým akceptovaním zásad zdravého životného štýlu, s  humanistickým chápaním človeka charakterizovaného pozitívnymi hodnotovými preferenciami a postojmi k životnému štýlu, ktorý je orientovaný na zdravie ako najvyššiu hodnotu ľudského bytia. Výchova k zdraviu svojou podstatou, cieľovým zameraním a pozitívnym potenciálom saturuje dôveru v predpoklady a schopnosti žiaka, v jeho vlastnú aktivitu, sebaprezentáciu a sebarealizáciu. V edukačnom úsilí školy je (má byť) výchova k zdraviu významnou a integrálnou súčasťou výchovného komplexu.

V historickom a  v aktuálnom kontexte platí, že ponuka akýchkoľvek edukačných stratégií je dominantne determinovaná osobnosťou učiteľa, jeho profesionálnymi a osobnostnými kompetenciami. Myslíme tým súhrn predpokladov pre dosiahnutie reálneho výsledku, ktoré je možné definovať ako súbor vedomostí, zručností, schopností, postojov a hodnôt, ktoré sú dôležité pre osobný rozvoj jedinca, jeho aktívne zapojenie do spoločnosti, budúce uplatnenie v pracovnom a mimopracovnom živote i pre ďalšie vzdelávanie (Jezberová et al., 2007). Veteška–Tureckiová (2008) charakterizujú kompetenciu ako jedinečnú schopnosť človeka úspešne konať a ďalej rozvíjať svoj potenciál na základe integrovaného súboru vlastných zdrojov a  to v konkrétnom kontexte rôznych úloh a životných situácií. Ide o schopnosť spojenú s  možnosťou a  ochotou rozhodovať a niesť za svoje rozhodnutia zodpovednosť. Podstatou pojmu kompetencia je schopnosť konať aktívne, vedieť sa vyrovnať s kritickými, neprehľadnými, spletitými a  nepredvídanými situáciami (Walterová, 2004). Kompetencie sú charakterizované ako prvky, ako komplex činností, ktoré sa vyskytujú oveľa častejšie a dôslednejšie pri dosahovaní vynikajúcich výkonov v určitej oblasti (bližšie Turek, 2009).

Efektívne vykonávanie učiteľského povolania vyžaduje súbor spôsobilostí a dispozícií univerzálne použiteľných v  edukačných situáciách pri rešpektovaní ich dynamiky a otvorenosti. Učiteľská profesia ako kontaktná, sociointerakčná a kompetenčne náročná tak predstavuje súhrn profesijných spôsobilostí, vedomostí, dispozícií, zručností, návykov, postojov, ktoré sú predpokladom a podmienkou efektívneho učenia, vychovávania, rozvíjania, zdokonaľovania a kultivovania žiakov. Kompetenčný profil učiteľa má reflektovať a akceptovať vývojové zmeny v spoločnosti a následne realizovať procesy možnej kurikulárnej transformácie prostredníctvom teoretického i praxologického potenciálu. Kompetenčný profil má vytvárať komplex predpokladov pre dosahovanie edukačných cieľov, ktorý v sebe  prepája poznatky, vedomosti, empíriu a sociálnu skúsenosť. Ide o profesionálny a sociálny vzťahový rámec umožňujúci úspešne vykonávať profesiu.

Súčasné poňatie učiteľa zdôrazňuje jeho pozíciu ako facilitátora žiakovho vývoja a učenia, ktorý inšpiruje, vybavuje pocitom kompetencie, sebadôvery, vytvára podmienky pre dosiahnutie žiakovho osobného maxima. Je to učiteľ informujúci, ale rovnako iniciujúci, intervenujúci, inšpirujúci, hodnotiaci, teda formujúci osobnostný a  sociálny rozvoj žiakov vzhľadom k jeho predpokladom (bližšie Spilková, 2003, 2005). Profesijný rozvoj učiteľa je procesom neustáleho, permanentného zdokonaľovania, špecializovania, alebo potvrdzovania sa v  odbornom, teoretickom a praxologickom kontexte, pritom jeho základ tvorí odborná, osobnostná a etická sebareflexia založená na procese reflexie (Kasáčová, 2007). S učiteľskou profesiou je okrem iného spájaný silný ideál služby, otázky profesnej identity, autonómie v rozhodovaní alebo expertných schopností riešiť bežné i mimoriadne situácie na základe zvládnutej teórie (Kosová, 2012). Inšpiratívnym vo vzťahu k postihnutiu hlbších vnútorných premenných učiteľskej profesie je zvýraznenie oblasti skúmania a perspektív učiteľstva prostredníctvom profesného sebapoňatia, ktoré je základom pedagogickej praxe v oblasti autoregulácie a autoevalvácie (Lukášová, 2015). Uvedené myšlienky, tézy, prístupy a charakteristiky vymedzujú profesiogram efektívneho učiteľa tak, aby implikoval otvorenosť, inovatívnosť, zodpovednosť, dôslednosť, optimizmus a expertnosť.

Výskumný rámec a  každodenná školská skúsenosť dovoľujú prezentovať komplex kompetencií, ktoré sú rešpektované ako relevantná a  stabilizovaná súčasť profesiogramu učiteľa. Myslíme tým odborovo-predmetovú, didaktickú a psychodidaktickú, všeobecno-pedagogickú, diagnostickú a intervenčnú, organizačnú a riadiacu, sociálnu, psychosociálnu a komunikatívnu, manažérsku a normatívnu, profesijnú a osobnostne kultivujúcu, poradensko-konzultatívnu, informačnú, výskumnú, tvorivú a aplikačnú, sebareflektívnu a autoregulatívnu kompetenciu. Ak nám ide o zdôraznenie výchovnej univerzálnosti učiteľa a  rešpektujeme otvorenosť kompetenčného profilu, potom chceme v projektovaní univerzálnych multifunkčných kompetencií zvýrazniť potrebu kompetencie učiteľa ako realizátora prevencie zdravotných,  sociálno-patologických a environmentálnych problémov. Zdravotne preventívna kompetencia umožňuje realizovať premyslenú stratégiu odovzdávania vedomostí, zručností, návykov a kreovanie postojov a noriem u žiakov tak, aby sa títo identifikovali s  hodnotami zdravého životného štýlu. Uvedená kompetencia učiteľa ako učiteľa preventistu má byť nezastupiteľnou súčasťou edukačnej reality. Naplnenie formulovaného zdravotne preventívneho edukačného potenciálu predpokladá:



  • rozumieť komplexnej hodnote zdravia vo všetkých dimenziách (psychická, sociálna, etická, estetická, ekonomická, filozofická, politická), osvojiť a  preferovať hodnoty zodpovednosti za zdravie vlastné a zdravie iných;

  • poznať,  kontinuálne posudzovať a hodnotiť etiológiu existujúcich a možných zdravotných problémov, zabezpečiť vyváženosť kognitívneho a nonkognitívneho aspektu edukácie  v kontexte podpory zdravia;

  • pripraviť učiteľov na komplexné a erudované prezentovanie overených poznatkov o zdraví a prevencii zdravotných problémov - osvojiť si vedomosti, zručnosti a  návyky efektívneho kreovania a stabilizácie zásad zdravého životného štýlu;

  • kontinuálne reflektovať a aktualizovať témy o zdraví v rámci výchovy k zdraviu ako súčasti prozdravotnej edukácie;

  • projektovať suportívne stratégie a školské edukačné programy zohľadňujúce lokálne a regionálne špecifiká;

  • aktivizovať a intencionálne zapájať žiakov do tvorby a realizácie programov zameraných na aktívnu starostlivosť o zdravie;

  • prezentovať pozitívne vzory, akcentovať osobný príklad vo vzťahu k rešpektovaniu zásad zdravého životného štýlu;

  • učiť všímavosti, zámernej pozornosti, vnímaniu existencie zdravotných, sociálno-patologických a environmentálnych problémov;

  • cieľavedome a systematicky identifikovať negatívne činitele zasahujúce životný štýl žiakov;

  • participovať na organizovaní a zabezpečovaní prozdravotnej štruktúry a obsahu voľného času žiakov v školskom i mimoškolskom prostredí - zvýrazňovať zdravotne preventívny potenciál voľného času;

  • stimulovať záujem o  cieľavedomé pohybové aktivity ako určujúci determinant zdravia u detí a mládeže;

  • zohľadňovať aktuálne záujmové preferencie žiakov v kontexte podpory zdravia a výchovy k zdraviu;

  • rešpektovať osobitosti žiakov, diferencovať prístupy, učiť v súvislostiach, vytvárať podporné podmienky pre žiakov zo socio-kultúrne znevýhodneného prostredia;

  • vyhľadávať, triediť, systematizovať príslušné informácie a primerane ich transformovať do podmienok výchovy k zdraviu v školskej edukácii;

  • aplikačne uplatňovať potenciál informačne - komunikačných technológií ako zdrojov poznania a výchovy v oblasti výchovy k zdraviu a zdravému životnému štýlu - implementovať IKT do školskej edukácie v predmetnej oblasti pôsobenia, zapájať a využiť pôsobenie médií pri prezentácii a podpore zdravotno-preventívnych aktivít;

  • intencionálne evalvovať priebeh a výsledky prebiehajúcej prozdravotnej edukácie a na základe zistení  modifikovať a inovovať prístupy - proces reflexie ako predpoklad odbornej a osobnostnej sebareflexie;

  • koordinovať prácu participujúcich subjektov výchovy k zdraviu;

  • intervenovať do hodnotovej orientácie rodičov vo vzťahu k výchove k zdraviu a prevencii sociálno-patologických javov;

  • hodnotiť objektívnosť a pravdivosť informácií týkajúcich sa zdravia, podporovať aplikačný transfer učiva;

  • reflektovať a aktuálne prezentovať výsledky príslušných vedeckých a  empirických poznatkov vo vzdelávacom programe školy.

Uvedené prístupy, požiadavky, východiská vytvárajú predpoklady pre kontextové znalosti a sú garanciou pozitívnej zmeny a následného úspechu pri napĺňaní edukačných cieľov vo vymedzenej oblasti pôsobenia. Zdôrazňujeme, že príprava učiteľov vybavených zodpovedajúcimi kompetenciami vrátane kompetencie zdravotno-preventívnej je základným predpokladom a  zárukou efektívnej výchovy k zdraviu, teda aplikácie výučbových tém, prozdravotných projektov, programov alebo iných prístupov v  kurikule školy.

Edukačný úspech uplatnenia zdravotno-preventívnej kompetencie učiteľa vyžaduje implikovanie ďalších požiadaviek a predpokladov reflektujúcich prozdravotný vzťahový rámec školskej edukácie. Ide o:



  • premyslenosť a aplikačnú cieľavedomosť pregraduálnej a postgraduálnej prípravy, o spôsobilosť vytvorenia a udržania zodpovedajúcej klímy triedy a školy (empatia, tolerancia, otvorenosť, ústretovosť);

  • kooperatívnosť výchovy k zdraviu - komunikácia so žiakmi, rodičmi, komunitou, permanentnú ponuku odbornej pomoci;

  • flexibilnosť edukačných prístupov – riešenie špecifických edukačných problémov žiakov, rešpektovanie individuálnych predpokladov a možností žiakov;

  • prepájanie školskej edukácie so životom príslušnej lokality, regiónu;

  • systematickú spoluprácu a  kooperáciu s odborníkmi v určenej oblasti pôsobenia, s verejnosťou, obcou, mestskou časťou, mestom, regionálnymi zložkami.

Projekt prípravy budúcich učiteľov v kontexte zdravotnej intervencie musí korelovať s  nevyhnutnosťou osvojenia zodpovedajúceho informačného základu spojeného s rozvíjaním potrebných zručností a  spôsobilosťou ich praktickej aplikácie v modelových situáciách i v každodennom živote. Efektívna implementácia zdravotne preventívnej kompetencie ako súčasti profesiogramu učiteľa predpokladá tiež osobnostnú dimenziu opierajúcu sa o vnútorné stimuly, o presvedčenie o potrebe poznávať, modifikovať, inovovať a efektívne usmerňovať edukačný proces.

Kompetenčný profil učiteľa má predstavovať otvorený systém pedagogicko-psychologickej a  odborno-predmetovo-didaktickej prípravy. Myslíme tým požiadavku všestrannej kultivácie osobnosti učiteľa,  požiadavku jeho celistvého a vyváženého rozvoja v oblasti kognitívnej, emočnej, vôľovej, sociálnej, hodnotovej a mravnej. Formulovaná požiadavka má byť spredmetnená v učiteľskej pregraduálnej a postgraduálnej príprave tak, aby bol kompetenčný profil učiteľa zárukou expertnosti

Zdôrazňujeme, že príprava učiteľov vybavených zodpovedajúcimi kompetenciami vrátane kompetencie zdravotno-preventívnej je základným predpokladom a  zárukou efektívnej výchovy k zdraviu. Učiteľ má v tomto priestore excelentnú pozíciu z hľadiska kvality a kvantity pôsobenia. Zvládnutie výchovy k zdraviu učiteľmi a následne žiakmi je efektívnou investíciou v procese formovania, stabilizácie a  interiorizácie zásad zdravia a zdravého životného štýlu.

Zoznam bibliografických odkazov


  1. JEZBEROVÁ, R. et al. 2007. Nová koncepce klíčových komptencí v RVP odborného vzdělávaní. Praha: NÚOV, 2007.

  2. KASÁČOVÁ, B. Teoretické východiská „reflexie“ v úvahách o učiteľoch a ich profesijnom rozvoji. In: Zborník referátov z medzinárodnej konferencie „Ako sa učitelia učia?“. Prešov: FHPV, PU, MPC, 2007, s. 135-139 ISBN 978-80-8045-493-7

  3. KOSOVÁ, B. a kol. 2012. Vysokoškolské vzdelávanie učiteľov. Banská Bystrica: PF, UMB, 2012, 143 s, ISBN 978-80-557-0353-4.

  4. LIBA, J. 2016. Výchova k zdraviu v školskej edukácii. Prešov: PF, PU, 2016, 243 s ISBN 978-80-555-1612-7

  5. LUKÁŠOVÁ, H. 2015. Učitelské sebepojetí a jeho skoumaní. Zlín: FHS, UTB, 2015, 106 s. ISBN 978-80-7454-552-8

  6. SPILKOVÁ, V. 2003. Současné proměny v pojetí učitelské profese a přípravy na klíčové trendy v Europě. In: Zborník z medzinárodnej vedeckej konferencie “Príprava učiteľov elementaristov v novom storočí.“ Prešov: PF PU, MPC, 2003, s. 11 - 18.

  7. SPILKOVÁ, V. 2005. Proměny v pojetí pedagogiky – změna paradigmat ? In: Sborník příspěvků z 13. konference ŠPdS. Praha: PdF, UK, ŠPS, 2005, s. 162 – 167. ISBN 80-7290-226-1

  8. TUREK, I. 2009. Didaktika. Bratislava: Iura Edition, 2009, 598 s. ISBN 978-80-8078-322-8

  9. VETEŠKA, J. – TURECKIOVÁ, M. 2008. Kompetence ve vzdělávaní. Praha, Grada, 2008. ISBN 978-80-247-1770-8

  10. WALTEROVÁ, E. et al., 2004. Úloha školy v rozvoji vzdělanosti. 1. a 2. siel. Brno: Paido, 2004. ISBN 80-7315-083-2



Informácie o autorovi: prof. PaedDr. Jozef Liba, PhD., Pedagogická fakulta PU v Prešove, Ul. 17. novembra 15, 080 01 Prešov. Slovenská republika. E - mail: jozef.liba@unipo.sk

1   ...   23   24   25   26   27   28   29   30   ...   68



  • Kľúčové slová
  • Zoznam bibliografických odkazov