Первая страница
Наша команда
Контакты
О нас

    Головна сторінка



Sekcia: predškolská a elementárna pedagogika 11 організація ігрової діяльності дошкільників 12 як соціально-педагогічна проблема 12 Лариса Азарова, Наталія Франчук 12

Sekcia: predškolská a elementárna pedagogika 11 організація ігрової діяльності дошкільників 12 як соціально-педагогічна проблема 12 Лариса Азарова, Наталія Франчук 12




Сторінка3/68
Дата конвертації10.03.2017
Розмір8.55 Mb.
1   2   3   4   5   6   7   8   9   ...   68

INFORMAČNO-KOMUNIKAČNÉ TECHNOLÓGIE V PROCESE UTVÁRANIA A ROZVÍJANIA ELEMENTÁRNEJ GRAMOTNOSTI



INFORMATION AND COMMUNICATION TECHNOLOGIES IN THE PROCESS OF CREATING AND DEVELOPING ELEMENTARY LITERACY
Ľudmila Belásová

Vladimír Fedorko

Renáta Smatanová

Abstrakt

Elementárnu gramotnosť pokladáme za kľúčovú kompetenciu, nevyhnutnú pre ďalší rozvoj dieťaťa. Koncepcie elementárneho čítania a písania na Slovensku disponujú kvalitnými učebnicami a efektívnymi metódami. Stále je však možné a žiaduce obohacovať ich aktivitami, ktoré využívajú moderné prístupy vo výučbe. Perspektívnym sa nám javí využitie informačno-komunikačných technológií. V príspevku prinášame základné zistenia experimentálneho overovania výučby elementárneho čítania a písania v 1. ročníku základnej školy prostredníctvom aktivít realizovaných na interaktívnej tabuli. Opierajúc sa o výskumné zistenia konštatujeme, že uvedené aktivity zvyšujú motivačný charakter počiatočnej výučby a zároveň žiakom uľahčujú zvládnuť procesy elementárneho čítania a písania.



Abstract

Elementary literacy is regarded as one of the key competencies necessary for further development of children. Concepts of elementary reading and writing in Slovakia have quality textbooks and effective teaching methods. However, it is possible and desired to enrich them with activities employing modern approaches to teaching. The author suggests that the use of information and communications technology is a prospective way. The paper brings also basic findings of the experimental verification of teaching elementary reading and writing at 1st grade of elementary school based on activities on interactive whiteboard. Based on the research findings it is possible to state out that these activities increase motivation character of education and make it easier for pupils to master processes of elementary reading and writing.



Kľúčové slová: elementárna gramotnosť, koncepcie elementárneho čítania a písania, informačno-komunikačné technológie, interaktívna tabuľa.

Keywords: elementary literacy, concepts of elementary reading and writing, information and communications technology, interactive whiteboard.
Úvod

Problematika gramotnosti sa v ostatných desaťročiach stala predmetom zvýšeného záujmu odborníkov, ktorí konštatujú potrebu uvedomovania si jej širšieho sociálno-kultúrneho rámca. Stráca sa pôvodný význam pojmu gramotnosť, ktorý je obohacovaný o nové obsahy, čo spätne znemožňuje formuláciu výstižnej definície, zahrňujúcej jeho všetky súčasné dimenzie. Napriek uvedenému nestráca na význame gramotnosť v jej tradičnom ponímaní v zmysle osvojenia si čítania a písania ako nevyhnutnej podmienky získavania ďalších poznatkov.




1. Elementárna gramotnosť
Predpokladom gramotnosti v  jej tradičnom ponímaní je zvládnutie procesov elementárneho čítania a písania. Ide o jednu zo základných kompetencií človeka, ktorá je nevyhnutným základom ďalšieho vzdelávania každého jednotlivca. Elementárnu gramotnosť môžeme vymedziť ako cielenú, systematickú výučbu čítania a písania, realizovanú obyčajne v 1. ročníku základnej školy, pri ktorej žiak pod vedením kvalifikovaného učiteľa získava individuálnu schopnosť čítania a písania. V štúdii sa budeme zámerne venovať problematike elementárnej gramotnosti, ktorá je podľa Gavoru (2003) „jedným zo základných cieľov školy od začiatku školskej dochádzky detí. Zároveň je jedným z pilierov počiatočného učenia sa, osvojovania si školských poznatkov, ale aj nástrojom socializácie a akulturácie dieťaťa“ (2003, s. 12).

Počiatočné čítanie je tvorené dvoma základnými komponentmi, ktoré tvorí dekódovanie a porozumenie. Ide o transformáciu písanej reči do hovorenej podoby, ako aj o pochopenie významu čítaných slov, viet a textov. K čítaniu s porozumením dochádza za predpokladu, že obidva uvedené komponenty sú funkčné. Ak by si žiak osvojil iba techniku čítania, nedošlo by k porozumeniu. Ani k nemu však nedochádza automaticky. Dôležitým predpokladom porozumenia čítaného textu je porozumenie toho, čo žiak číta aj v hovorenej reči. Ak teda žiak prečíta technicky správne slová, ktoré nie sú súčasťou jeho aktívnej slovnej zásoby, nemôže porozumieť prečítanému textu. Počiatočné písanie pozostáva v 1. ročníku základnej školy z grafomotorického stvárnenia videného, počutého alebo mysleného. V prvom prípade ide o odpisovanie písanej predlohy písmen, slabík, slov a viet, resp. ich prepis z tlačenej do písanej podoby (obe úlohy sú typické pre 1. ročník základnej školy), v druhom prípade o písanie podľa diktátu učiteľa a posledný prípad môžeme deklarovať príkladom vlastnej produkcie písaných prejavov, realizovaných buď na pokyn učiteľa alebo z vlastnej iniciatívy žiaka.

V procese utvárania a rozvíjania elementárnej gramotnosti rozlišujeme dva základné modely gramotnosti. Model globálny predpokladá pregramotné skúsenosti detí, čo umožňuje orientovať počiatočnú výučbu čítania od jej začiatku na porozumenie textu. Pri písaní podporuje tvorivé aktivity žiakov bez osobitného zdôrazňovanie kvalitatívnych znakov písma. Model analyticko-syntetický naopak zdôrazňuje nácvik techniky čítania. Opiera sa o dôslednú analýzu a spätnú syntézu, a to tak v rovine auditívnej, ako aj vo vizuálnej a grafomotorickej. Porozumenie textu má obyčajne podobu analýzy a reprodukcie. Nácvik písma začína osvojovaním si prvkov písmen, tvarov písmen malej a veľkej abecedy, ich spájaním do slabík, slov a viet. Veľká pozornosť je venovaná kvalitatívnym znakom písma. Vlastná produkcia písaných prejavov je v plnom rozsahu možná až po vyvodení všetkých hlások a písmen abecedy. V edukačnej praxi majú uvedené modely podobu špecifických metód výučby elementárneho čítania a písania, a to metódy globálnej a hláskovej analyticko-syntetickej.

V oblasti koncepcií elementárneho čítania a písania dochádza v ostatných rokoch na Slovensku k výraznému posunu. Jeho začiatok evidujeme od školského roku 1991/92, odkedy je možné proces utvárania a rozvíjania elementárnej gramotnosti realizovať prostredníctvom viacerých koncepcií (v súčasnosti štyroch) a v rámci nich širšieho spektra stratégií, metód a postupov. Spoločným znakom existujúcich koncepcií je vysoká odborná a umelecká úroveň. Každá z nich má učivo členené do troch po sebe nasledujúcich období, a to prípravného, nácvičného a čítankového. Učebnice (šlabikáre) sú doplnené zošitmi a množstvom kvalitných učebných pomôcok, ktoré ich vhodným spôsobom dotvárajú a zároveň umocňujú špecifiká každej z nich.

Kľúčovou metódou výučby zostáva naďalej hlásková analyticko-syntetická metóda, ktorá má v súčasnosti prepracovanú a kvalitatívne vyššiu úroveň, ako tomu bolo v minulosti. Hlavným dôvodom jej pretrvávania v edukačnej praxi 1. ročníkov základných škôl je skutočnosť, že táto metóda predstavuje pomerne jednoduchý spôsob nadobúdania elementárnej gramotnosti. Žiaci si pri čítaní uvedomujú hláskovú štruktúru slov (takzvané fonematické uvedomovanie). Vďaka vysokej miere zhody medzi fonémou a grafémou, respektíve medzi hovorenou a písanou rečou je možné osvojiť si v pomerne krátkom čase za pomoci hláskovej analýzy a syntézy všetky podoby hlások a písmen a ich spojov do slabík, slov a viet. Druhou hlavnou špecifickou metódou elementárneho čítania a písania je metóda slabično-syntetická s prvkami globálnej metódy.
2. Nové možnosti utvárania a rozvíjania elementárnej gramotnosti
Proces utvárania a rozvíjania elementárnej gramotnosti je v súčasnosti možné a žiaduce okrem „oficiálnych“ postupov obohacovať a zefektívňovať inými, viac či menej osvedčenými stratégiami a metódami, ktoré môžu prispieť k aktivizácii žiakov, k podpore ich tvorivých aktivít, zážitkového vyučovania, ale aj v súčasnosti aktuálnych digitálnych kompetencií. Za efektívne stratégie a metódy pokladáme napríklad metodiku Sfumato, metodický systém tvorivej dramatiky či rámec EUR, ktorý je možné v primeranej forme využívať už od 1. ročníka základnej školy, a to tak v práci s umeleckým, ako aj náučným textom. Osobitnú dôležitosť pripisujeme informačno-komunikačným technológiám, ktoré pokladáme za moderné a pre súčasné deti až atraktívne možnosti obohatenia tradičnej výučby.



    1. Využite IKT v primárnom vzdelávaní

Informačno-komunikačné technológie pokladáme za nevyhnutnú súčasť nášho života. Progresívne informačno-komunikačné technológie sa najčastejšie spájajú s pojmom inovácia. Slovo inovácia sa chápe ako niečo nové, moderné, efektívne, podnetné, čo sa zavádza do vyučovacieho procesu, aby sa zvýšila jeho atraktívnosť pre žiakov, dosiahli sa lepšie učebné výsledky a zlepšila sa celková sociálno-emočná klíma v triede. Petlák (2004) vníma inováciu a modernizáciu z komplexného pohľadu, do ktorého zahŕňa:

→ modernizáciu obsahu vzdelávania.

→ modernizáciu metód a foriem práce učiteľa a školy.

→ modernizáciu materiálno-technickej stránky vyučovania.

Vzhľadom na fakt, že edukačné prostredie musí reagovať na požiadavky spoločnosti, je nutné vzbudiť u učiteľov potrebu modernizácie vyučovania prostredníctvom zavádzania informačných a komunikačných technológií ako inovatívnych didaktických pomôcok. Ich prínos vidí Ružičková (2011) v rozvoji schopností a postojov, ktoré súvisia s prienikom multimediálnej techniky do pracovných procesov, ale i do spoločenského a osobného života, čo sa konkrétne prejavuje v raste možností komunikácie, spolupráce, riešenia problémov, kritického myslenia, celoživotného učenia, tvorivosti a podobne.

Implementácia informačno-komunikačných technológií do vzdelávacích systémov členských krajín Európskej únie je prejavom posilňovania európskej dimenzie vo vzdelávaní. Na Slovensku boli po roku 2000 prijaté viaceré dokumenty, ktoré v uvedenej oblasti nastolili koncepčné a im zodpovedajúce legislatívne zmeny.

Zavádzanie informačno-komunikačných technológií do vyučovania vyplýva zo samotného obsahu Štátneho vzdelávacieho programu pre primárne vzdelávanie – 1. stupeň základnej školy v Slovenskej republike (2015) ktorý posilňuje profil absolventa o schopnosť používania informačných a komunikačných technológií pri učení sa (vrátane poznania rizík spojených s využívaním internetu a médií). Systematické vzdelanie v oblasti informatiky umožňuje všetkým žiakom získať základy digitálnej gramotnosti. Oboznamujú sa s možnosťami využitia počítača v každodennom živote prostredníctvom veku primeraných aplikácií. V predmete informatika sa prelínajú dve zložky. Prvá z nich je zameraná na získanie konkrétnych skúseností pri práci s počítačom a aplikáciami, t.j. na prácu s digitálnymi technológiami, druhá na budovanie základov informatiky. V rámci primárneho vzdelávania je dominantnou prvá zložka, druhá sa objavuje v redukovanej a zjednodušenej podobe, primeranej veku žiakov.

Ukazuje sa, že byť gramotným v oblasti používania informačno-komunikačných technológií je v súčasnosti už nevyhnutnosťou. Rodina a škola sú miestom, kde by mal žiak, dieťa tieto kompetencie a zručnosti získavať a rozvíjať práve vďaka rodičom, pedagógom a kvalitnému výchovno-vzdelávaciemu procesu. Zároveň je potrebné okrem výhod používania informačno-komunikačných technológií poznať aj riziká, ktoré prinášajú. Výstižne ich uvádza Halás (2011), podľa ktorého:

K rizikám využívania informačno-komunikačných technológií patrí:

nevedomosť dospelých, znalosť detí,

množstvo času stráveného pri počítači - narastá obezita, poškodzuje sa držanie



tela,

zlá životospráva – súvisí s nedostatkom pohybu,

neosobná komunikácia – vytráca sa potreba ľudského kontaktu,

zlé vyjadrovacie schopnosti žiakov – vyjadrujú sa stručne, majú malú slovnú



zásobu, v písomných prejavoch prestávajú používať interpunkciu a diakritiku,

komunikácia prostredníctvom sociálnych sietí na internete – odhaľujú svoje



súkromie,

možnosť zmeny identity – údaje kontaktovanej osoby môžu byť vymyslené.

Výhodami využívania informačno-komunikačných technológií sú:

možnosť dorozumieť sa so vzdialenými známymi, príbuznými, priateľmi,

prístup k informáciám – ich získavanie, spracúvanie, využitie pre svoje potreby

a účely,

možnosť spracovať fotografie, videá, zvukové nahrávky a pod.,

možnosť opakovane sa k nejakému problému vrátiť a riešiť ho z rôznych pohľadov,

vzdelávanie prostredníctvom e-learningu,

generačne vymenená pozícia - mladší učia starších a iné (Halás 2011, s. 426).
Na základe uvedených skutočností a v  súvislosti s procesom utvárania a rozvíjania elementárnej gramotnosti pokladáme za vhodné doplniť tradičnú výučbu v 1. ročníku základnej školy napr. o prácu s interaktívnou tabuľou, ktorá spolu s klasickou tabuľou dnes tvorí štandardné vybavenie tried na primárnom stupni školy.

Jej prínos pre edukačnú prax výstižne zhrnul Blaško (2013, s. 276) nasledovne:

Prínos využívania interaktívnej tabule pre učiteľa:

→ zmena v spôsobe práce učiteľa, s novými motivačnými prvkami,

→ možnosť pripraviť si program a potom ho použiť aj viackrát, s možnosťou prípadnej

ďalšej úpravy,

→ prispôsobenie sa aktuálnej situácii v triede,

→ zapojenie žiakov priamo do programu výučby,

→ zapojenie a vtiahnutie všetkých žiakov priamo do deja v triede,

→ získanie si rešpektu u žiakov vďaka efektívnemu a efektnému využitiu IKT.


Prínos využívania interaktívnej tabule pre žiaka:

→ silná motivácia byť súčasťou živého diania v triede a pri tabuli,

→ nové impulzy pre rôzne druhy zmyslového vnímania,

→ možnosť spoluvytvárania programu vyučovacej hodiny,

→ odstránenie neefektívneho odpisovaniam robenia si poznámok v zošite,

→ väčšia možnosť sebarealizácie, tvorivosti,

→ lepšia možnosť spolupráce s ostatnými,

→ lepšia možnosť podieľania sa na dianí v triede, zapájania sa do činností.




    1. Možnosti využitia interaktívnej tabule v procese utvárania a rozvíjania elementárnej gramotnosti

Vlastný vklad autorov do procesu utvárania a rozvíjania elementárnej gramotnosti mal podobu experimentu, spočívajúceho v príprave, realizácii a analýze inovatívneho modelu výučby elementárneho čítania a písania, realizovaného pomocou interaktívnej tabule.

Príprava spočívala v návrhu aktivizujúcich úloh, stimulujúcich proces utvárania a rozvíjania elementárnej gramotnosti a korešpondujúcich s cieľovým a obsahovým zameraním predmetu čítanie a písanie v 1. ročníku základnej školy. Nami navrhnuté úlohy boli žiakom predkladané v krátkych vstupoch, ktoré boli pre potreby výskumu nahrávané na video, čo nám umožnilo realizovať ich následnú analýzu a interpretáciu.

V tejto štúdii budeme prezentovať výskumné zistenia prvých dvoch etáp výskumu, realizovaných v prípravnom období a časti nácvičného obdobia elementárneho čítania a písania. Úlohy prípravného obdobia boli zamerané na rozvoj komunikačných a vyjadrovacích schopností žiakov, na rozvoj poznávacích procesov, korešpondujúcich s prípravou na osvojovanie procesov čítania a písania (zrakové a sluchové vnímanie, pamäť a diferenciácia, analýza a syntéza) a tiež na priestorovú orientáciu. Úlohy nácvičného obdobia boli zamerané na sluchovú a zrakovú diferenciáciu a identifikáciu hlások/písmen, na písanie tlačenej a písanej podoby písmen a postupné zdokonaľovanie čítania. Z hľadiska komunikačných schopností bolo cieľom nami zostavených úloh prehlbovať a podporovať žiakov k tvorivo-spontánnemu prejavu a rozvíjať schopnosť čítania a písania s porozumením.


2.2.1 Analýza skúseností s využitím interaktívnej tabule v procese utvárania a rozvíjania elementárnej gramotnosti
Efektívnosť nami vytvoreného inovatívneho modelu výučby elementárneho čítania a písania, realizovaného pomocou interaktívnej tabule sme overovali viacerými kvantitatívnymi a kvalitatívnymi metódami V tomto príspevku sprístupníme výskumné zistenia, získané analýzou videonahrávok vyučovacích hodín, počas ktorých sme realizovali 10 minútové vstupy na hodinách čítania a písania v 1. ročníku základnej školy s využitím nami vytvorených aktivizujúcich úloh. Ich následná analýza bola zameraná na zaznamenávanie prejavov aktivity žiakov. Z množstva pozorovacích hárkov sme v našom výskume uprednostnili pozorovací systém podľa Robsona (1993 In: Hendl, 2005), ktorý uvádza štyri kódovacie dimenzie:

neverbálne správanie

priestorové správanie

mimolingvistické správanie

lingvistické správanie.

Pri každej z uvedených dimenzií sme zaznamenávali pozitívne a negatívne prejavy aktivity žiakov.

K pozitívnym prejavom neverbálneho správania sme zaradili všetky aktivity žiakov, ktoré súviseli s prácou pri interaktívnej tabuli a neboli bezprostrednou reakciou na učiteľov podnet (napríklad hlásenie sa, ukazovanie na správnu odpoveď, neslovná reakcia na pokyny súvisiace s riešenou úlohou, opakovanie toho, čo sa dialo pri interaktívnej tabuli a podobne). Negatívne prejavy neverbálneho správania mali podobu reakcií, ktorými žiak komunikoval nesústredenosť a nezáujem o dianie v triede a pri interaktívnej tabuli (ležanie na lavici, otáčanie sa).

Kladným prejavom priestorového správania sa žiakov bol pohyb žiaka smerom k interaktívnej tabuli za účelom riešenia zadaných úloh. Jeho negatívnym prejavom bolo opustenie miesta v lavici, ktoré nesúviselo s pokynom učiteľa.



Mimolingvistické správanie malo svoje pozitívne prejavy v podobe zvukových prejavov žiakov, ktoré signalizovali prekvapenie alebo radosť a súviseli s riešením úloh na interaktívnej tabuli. Jeho negatívnymi prejavmi boli zvukové prejavy vyjadrujúce nezáujem o riešené úlohy alebo ich neporozumenie žiakmi.

Za pozitívne prejavy lingvistického správania sme pokladali konkrétne jazykové vyjadrenia, ktoré predstavovali odpoveď žiaka na otázku položenú učiteľom a tiež spontánne repliky, komentáre žiaka, ktoré presahovali požiadavku učiteľa, ale zároveň súviseli s témou úloh. Negatívne prejavy lingvistickej aktivity predstavovali nezrozumiteľné repliky a rušivá komunikácia žiaka so svojimi spolužiakmi.

U pozorovaných žiakov 1. ročníka základnej školy prevládali pozitívne prejavy aktivity, a to najmä v oblasti neverbálneho a lingvistického správania. Celkovo dosiahli až 92% všetkých zaznamenaných prejavov aktivity žiakov. Negatívne prejavy sa vyskytli len ojedinele (u 8% žiakov). Z uvedených štyroch kódovacích dimenzií sa najpočetnejšie prejavy negatívneho správania žiakov týkali lingvistickej aktivity a vôbec sa neobjavili v oblasti priestorovej aktivity žiakov.

Individuálne rozdiely medzi žiakmi a ich výsledkami v jednotlivých kategóriách sú podmienené ďalšími premennými, ktoré do procesu utvárania a rozvíjania elementárnej gramotnosti vstupujú. V prvom rade je to učebná klíma a atmosféra v triedach, pracovné návyky a štýly, ktoré sú v kompetencii učiteľa i samotné osobnostné charakteristiky pozorovaných žiakov. Aj napriek týmto nežiaducim faktorom, ktoré vplývali na učebnú aktivitu v edukačnom procese sa nám podarilo zaznamenať prejavy pozitívnej alebo negatívnej aktivity žiakov a ponúknuť tak celkový pohľad na nami vytvorený inovatívny model utvárania a rozvíjania elementárnej gramotnosti a jeho vplyv na aktivitu žiakov.



Záver

Na základe výskumných zistení konštatujeme, že vhodne využité informačno-komunikačné technológie sú silným motivačným a aktivizujúcim prostriedkom, podporujúcim aktívne a efektívne učenie. Potvrdili to viaceré nami realizované výskumné metódy, použité v rámci výskumu efektívnosti inovatívneho modelu čítania a písania, realizovaného prostredníctvom interaktívnej tabule. K podobným výsledkom dospeli autorky Bernátová-Kochová (2013), ktoré skúmali možnosti využitia informačno-komunikačných technológií v prírodovednom vzdelávaní na primárnom stupni. Autorky konštatujú, že „napriek všetkým otáznikom, ktoré so sebou IKT do vzdelávania na primárnom stupni vzdelávania prinášajú, považujeme nové spôsoby vzdelávania žiakov mladšieho školského veku s ich využitím za perspektívne. Ak sú aplikované správne, rešpektujúc všetky pedagogické zásady a vekové osobitosti žiakov, môžu významne prispieť k skvalitneniu vzdelávacieho procesu“ (s. 103). Podobne sme presvedčení o tom, že proces utvárania a rozvíjania elementárnej gramotnosti prostredníctvom informačno-komunikačných technológií má mnohé prednosti a v súčasnej dobe aj relatívne dobré podmienky na jeho realizáciu v edukačnej praxi primárneho stupňa.




Zoznam bibliografických odkazov


  1. BELÁSOVÁ, Ľ., 2013. Elementárna gramotnosť: história a súčasnosť. Prešov: Prešovská univerzita v Prešove, Pedagogická fakulta. ISBN 978-80-555-0799-6.

  2. BELÁSOVÁ, Ľ., FEDORKO, V. a  R. SMATANOVÁ, 2015. Elementárna gramotnosť v kontexte informačno-komunikačných technológií. Prešov: Prešovská univerzita v Prešove, Pedagogická fakulta. ISBN 978-80-555-1509-0.

  3. BERNÁTOVÁ, R. a H. KOCHOVÁ, 2013. Informačno-komunikačné technológie v primárnom prírodovednom vzdelávaní [elektronický zdroj]. Prešov: Prešovská univerzita v Prešove, Pedagogická fakulta. ISBN 978-80-555-0995-2 Dostupné na: http://www.pulib.sk/web/kniznica/elpub/dokument/Bernatova7

  4. BLAŠKO, M., 2013. Kvalita v systéme modernej výučby. Košice: TUKE. ISBN 978-80-553-128-1.

5. GAVORA, P., 2003. Modely a úrovne gramotnosti. In: Gavora, P. – Zápotočná, O. a kol.: Gramotnosť vývin a možnosti jej didaktického usmerňovania. Bratislava: Univerzita Komenského, s. 11 – 25. ISBN 80-223-1869-8.

6. Halás, O., 2011. Informačno-komunikačné technológie vo vyučovacom procese. Prešov: FHPV PU, 2011. [cit. 2016-10-12]. Dostupné na:

http://www.pulib.sk/elpub2/FHPV/Istvan1/pdf_doc/4sekcia/Halas.pdf



  1. HENDL, J., 2008. Kvalitativní výzkum. Základní teorie, metody a aplikace. Praha: Portál. ISBN 978-80-7367-485-4.

  2. PETLÁK, E., 2004. Všeobecná didaktika. Bratislava: IRIS. ISBN 80-89018-64-5.

  3. RŮŽIČKOVÁ, D., 2011. Rozvíjíme ICT gramotnost žáků. Praha: Národní ústav pro vzdělávání. ISBN 978-80-86856-94-0.

  4. ŠTÁTNY VZDELÁVACÍ PROGRAM pre primárne vzdelávanie – základné školy. Dostupné na: http://www.statpedu.sk/sites/default/files/dokumenty/inovovany-statny-vzdelavaci-program/svp_pv2015.pdf.


Informácie o autoroch:

prof. PhDr. Ľudmila Belásová, PhD., Prešovská univerzita v Prešove, Pedagogická fakulta, Katedra predškolskej a elementárnej pedagogiky a psychológie, Ul. 17. novembra 15, 080 01 Prešov. Telefón: +421(0)517470511. E-mail: ludmila.belasova@unipo.sk

Mgr. Vladimír Fedorko, PhD., Prešovská univerzita v Prešove, Pedagogická fakulta, Katedra predškolskej a elementárnej pedagogiky a psychológie, Ul. 17. novembra 15, 080 01 Prešov.

Telefón: +421(0)517470562. E-mail: vladimír.fedorko@unipo.sk

Mgr. Renáta Smatanová, PhD., Prešovská univerzita v Prešove, Pedagogická fakulta, Katedra predškolskej a elementárnej pedagogiky a psychológie, Ul. 17. novembra 15, 080 01 Prešov.

Telefón: +421(0)517470562. E-mail: r.kosalova@gmail.com



1   2   3   4   5   6   7   8   9   ...   68